Bernský dohovor predstavuje záväzný medzinárodný právny nástroj v oblasti ochrany prírody. Zahŕňa väčšinu prírodného dedičstva Európy a dotýka sa aj niektorých krajín Afriky. Ide o jediný regionálny dohovor svojho druhu vo svete. Zameriava sa na ochranu voľne rastúcich rastlín a žijúcich organizmov a ich prírodných stanovíšť. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich organizmov a ich prírodných stanovíšť, a to osobitne tých druhov a stanovíšť, ktorých ochrana si vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov a rozvinutie takejto spolupráce. Osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov presne vymedzených v prílohách dohovoru.
Dohovor bol podpísaný dňa 19. septembra 1979 vo švajčiarskom meste Bern. Do platnosti vstúpila dňa 1. júna 1982. Slovenská republika ho podpísala dňa 15. augusta 1996. Doteraz ho podpísalo už 50 európskych a afrických krajín a aj Európska únia. Týmto sa krajiny zaviazali presadzovať také národné politiky v oblasti ochrany prírody, ktoré berú do úvahy dopad plánovania a rozvoja na prírodné prostredie, ako aj podporu výchovy a informovanosti o ochrane prírody vrátane koordinovaného výskumu.
Inštitucionálne je fungovanie Bernského dohovoru zabezpečené prostredníctvom Stáleho výboru (ďalej Výbor), ktorý predstavuje jeho riadiaci orgán. Zmluvné strany reprezentujú ich delegáti. Hlavnou úlohou Stáleho výboru je monitorovanie ustanovení dohovoru na základe vývoja voľne žijúcich organizmov a vyhodnocovania ich potrieb. Za týmto účelom výbor prijíma odporúčania týkajúce sa zmluvných strán a aktualizácie príloh, v ktorých sú chránené druhy špecifikované. Medzi zasadnutiami Stáleho výboru zabezpečuje činnosť Byro Stáleho výboru. Sekretariát dohovoru sídli v priestoroch Rady Európy v Štrasburgu vo Francúzsku. V prípade potreby poskytuje Stálemu výboru administratívne a iné služby. Stály výbor zahŕňa všetky zmluvné strany, ako aj pozorovateľské krajiny a organizácie, a to vládne aj mimovládne na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Zasadá jedenkrát ročne v priestoroch Rady Európy. Prijíma odporúčania týkajúce sa opatrení na dosiahnutie cieľov dohovoru a zlepšuje ich efektívnosť. Takisto monitoruje implementáciu dohovoru a poskytuje usmernenia na jeho ďalší rozvoj. Byro Stáleho výboru prijíma administratívne a organizačné rozhodnutia medzi jednotlivými zasadnutiami Stáleho výboru. Zahŕňa predsedu Stáleho výboru, podpredsedu, predchádzajúceho predsedu a dvoch ďalších členov Byra. Asistuje mu sekretariát dohovoru. Správy zo svojich zasadnutí sprístupňuje zmluvným stranám a pozorovateľom.
V zmysle dohovoru sa zmluvné strany zaviazali prísne chrániť európsky významné druhy a poddruhy voľne rastúcich rastlín (príloha I) a voľne žijúcich živočíchov (príloha II). V prílohe III dohovoru sú uvedené také druhy živočíchov, ktoré zmluvné strany nemusia prísne chrániť, ale ich využívanie musí byť regulované tak, aby sa zabránilo ohrozeniu ich populácií. Príloha IV obsahuje zoznam zakázaných prostriedkov a metód usmrcovania, odchytu a ďalších foriem využívania vybraných druhov živočíchov. Dohovor takisto berie do úvahy vplyv, ktorý môžu mať iné politiky na prírodné dedičstvo a kladie dôraz na hodnotu plynúcu zo samotnej podstaty fauny a flóry, ktorú je potrebné zachovať a odovzdať budúcim generáciám. Zároveň podporuje európsku spoluprácu v tejto oblasti.
Príloha I – prísne chránené druhy živočíchov (https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680304354)
Príloha II – prísne chránené druhy rastlín (https://rm.coe.int/168078e2ff)
Príloha III – chránené druhy živočíchov (https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680304356)
Príloha IV – zakázané prostriedky a metódy usmrcovania, odchytu a ďalšie formy využívania (https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680304357)
Formálnym nástrojom Bernského dohovoru na stanovenie štandardov a vytváranie smerníc sú odporúčania prijímané Stálym výborom na jeho pravidelných ročných zasadnutiach.
Odporúčania podporujú smerovanie politiky v zmysle dohovoru a obyčajne nabádajú zmluvné strany, aby podnikali príslušné kroky na národnej úrovni vyplývajúce zo schválených nástrojov (akčné plány pre druhy, kódexy dobrej praxe, smernice a pod.). Ako také nie sú právne záväzné, ale pokladajú sa za také dôležité, aby boli schvaľované zmluvnými stranami na každoročných mítingoch, na ktorých sa môžu zúčastňovať aj mimovládne organizácie a byť svedkami vývoja. Okrem toho sú odporúčania Stáleho výboru predmetom posúdenia a podrobného skúmania Byrom a Výboru samotného a zároveň s plným zapojením pozorovateľov vrátane iných dohovorov a mimovládnych organizácií.
Dohovor vytvoril za roky svojej existencie významné množstvo usmernení ako najlepšie chrániť divo žijúce organizmy, divo rastúcu flóru a prírodné stanovištia. Zároveň pomenoval hlavné ohrozenia, ktorým čelí biodiverzita. Takisto vytvoril pre zmluvné strany strategickejší prístup k ochrane prírody prostredníctvom ustanovení smerníc o novo vznikajúcich problémoch omnoho skôr, než sú tieto pripravené na zakomponovanie do zložitého legislatívneho procesu. Príkladmi takýchto nástrojov sú Európska stratégia o inváznych nepôvodných druhoch z r. 2003 a Európska stratégia na ochranu bezstavovcov z r. 2006.
Kľúčovú úlohu vo vytváraní tých nových štandardov zohrávajú tematické skupiny expertov, vytvorené v rámci dohovoru pokrývajúce najmä ochranu vtákov, rastlín, cicavcov, bezstavovcov, obojživelníkov a plazov, kontrolu inváznych nepôvodných druhov, ako aj ochranu stanovíšť.
V rámci Bernského dohovoru boli vytvorené nasledujúce skupiny expertov:
Skupina expertov pre ochranu obojživelníkov a plazov (vrátane morských korytnačiek) (https://www.coe.int/en/web/bern-convention/conservation-of-amphibians-and-reptiles)
Táto skupina expertov bola vytvorená v r. 1986 a je veľmi aktívna čo sa týka identifikácie ohrozených druhov, ktoré potrebujú špecifické spôsoby ochrany.
Pozornosť sa obzvlášť kladie na ochranu morských korytnačiek, druhov, ktoré sú predmetom mnohých podnetov.
Skupina expertov pre ochranu rastlín (vrátane húb)
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-the-conservation-of-plants)
Skupina expertov na ochranu rastlín bola založená v r. 1990. Vypracovala a aj monitoruje implementáciu smerníc a akčných plánov pre niektoré cieľové skupiny. Mnoho odporúčaní je výsledkom jej práce a boli prijaté Výborom Bernského dohovoru.
Rok 2001 predstavuje rok, kedy Rada Európy spolu s so sieťou Planta Europa uviedli do života Európsku stratégiu ochrany rastlín ako symbol spolupráce týchto dvoch organizácií, čím sa zefektívnilo ich spolupôsobenie. Cieľom takýchto postupov je poskytnúť európsky rámec pre rozvoj činnosti zameranej na zastavenie úbytku diverzity rastlín v Európe.
Táto skupina expertov sa takisto venuje aj hubám, hoci podľa Bernského dohovoru už nie sú chránené ako nejasná podskupina nižších rastlín, ale ako samostatná ríša s výnimočnou diverzitou. Huby sú jednou z najbohatších skupín druhov organizmov v Európe. Počet druhov sa odhaduje na minimálne 75 000. Rada Európy podporila ochranu európskych druhov húb ako rozsiahlej zložky diverzity prostredníctvom niekoľkých krokov na ich ochranu na národnej aj európskej úrovni. Navyše Výbor prijal usmernenie na ochranu veľkých húb v Európe a Chartu na zber húb a biodiverzitu.
Skupina expertov pre ochranu vtákov
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-the-conservation-of-birds)
Skupina monitoruje zosúlaďovanie aktivít zmluvných strán s opatreniami súvisiacimi s ochranou vtákov vrátane migrujúcich a informuje Výbor o pokroku v implementácii doteraz schválených akčných plánov pre druhy.
Ďalej skupina identifikuje požiadavky ďalších druhov na špecifické akčné plány a navrhuje opatrenia vhodné na ochranu ohrozených druhov vtákov. Jednou z jej priorít je riadenie činnosti zameranej proti ilegálnemu usmrcovaniu, odchytu a obchodu s voľnej žijúcimi druhmi vtákov.
Skupina expertov pre ochranu bezstavovcov
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-the-conservation-of-invertebrates)
Bernský dohovor bol jedným z prvých medzinárodných dohovorov, ktoré uznali dôležitosť bezstavovcov ako potenciálnych bio indikátorov úrovne kvality stanovíšť. Výbor dohovoru vytvoril skupinu expertov pre ochranu bezstavovcov v decembri 1989. Jej prvé zasadnutie sa konalo v apríli 1990.
Od tej doby sa uskutočnilo mnoho výskumných aktivít za účelom identifikácie, ktoré druhy z príloh požadujú neodkladné aktivity na ochranu a ktoré opatrenia na ochranu stanovíšť sú nevyhnutné. Táto práca doplnená do r. 2006 Európskou stratégiou na ochranu bezstavovcov, ktorá je prvým nástrojom tohto druhu.
Skupina expertov pre chránené územia a ekologické siete (https://www.coe.int/en/web/bern-convention/group-of-experts-on-protected-areas-and-ecological-networks)
Mandát skupiny expertov zahŕňa všetky aktivity dohovoru súvisiace s chránenými územiami a ekologickými sieťami. Skupina podporuje a monitoruje implementáciu Odporúčania č. 16 (1989) o územiach významných z pohľadu špeciálnej ochrany a Odporúčania č. 25 (1991) o ochrane prírodných území mimo vlastných chránených území. Prerokúva a pripravuje praktické usmernenia pre zmluvné strany zamerané na pomoc pri napredovaní v implementácii oboch odporúčaní. Navrhuje politické smerovanie činnosti dohovoru týkajúce sa organizácie siete Emerald a Paneurópskej ekologickej siete (PEEN).
Keď je to potrebné, prezentuje nové návrhy odporúčaní Stálemu výboru vzhľadom na zlepšenie prispievaniu zmluvných strán k ochrane ohrozených druhov a stanovíšť zo zoznamov Bernského dohovoru. Tieto aktivity smerujú k posilneniu príspevku Rady Európy k dosiahnutiu Aichi cieľov (strategický cieľ C) ustanovených Dohovorom o biologickej diverzite a v tejto oblasti.
Skupina expertov pre invázne nepôvodné druhy
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-invasive-alien-species)
Už v r. 1992 Výbor Bernského dohovoru zriadil špecializovanú skupinu pre invázne nepôvodné druhy. Podľa článku 11 §2 dohovoru táto skupinu zbierala a analyzovala rozmanité národné legislatívne dokumenty zaoberajúce sa inváznymi druhmi. Výsledkom boli návrhy aktivít zamerané na harmonizáciu národných predpisov o introdukovaných druhoch, konkrétne v oblasti definícií, územného rozsahu nariadení, vytvárania zoznamov druhov, ktorých introdukcia je nežiaduca, identifikáciu autorít zodpovedných za vydávanie povolení, podmienok vydávania týchto povolení a kontroly. Jedným z hlavných výstupov skupiny bola Európska stratégia pre invázne nepôvodné druhy, ktorej implementáciu skupina pravidelne monitoruje.
Od r. 2009 skupina zameriava svoju činnosť na identifikáciu a prioritizáciu ciest šírenia a začala pripravovať cielené kódexy riadenia so zameraním na ne. Dosiaľ Výbor schválil kódexy riadenia o inváznych nepôvodných druhoch a aktivitách ako napr. záhradníctvo, zoologické záhrady a akváriá, botanické záhrady, poľovníctvo, domáci miláčikovia alebo rekreačný rybolov. Tieto kódexy riadenia prestavujú užitočný nástroj na zvyšovanie povedomia o vplyve inváznych nepôvodných druhov a spájajú úsilie širokého spektra dotknutých subjektov (vrátane podnikateľského sektora) prostredníctvom dobrovoľníctva a špecifických opatrení.
Informácie o riešení problematiky inváznych nepôvodných druhov na Slovensku, ako aj legislatívnych nástrojoch na národnej úrovni je možno nájsť na webovej stránke: http://www.sopsr.sk/invazne-web/
Skupina expertov pre veľké šelmy
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-large-carnivores)
Veľké šelmy vyvolávajú naprieč Európou emócie. Pokým tri druhy (vlk dravý, medveď hnedý, rys ostrovid) sa opätovne začínajú vyskytovať v priestore, z ktorého vymizli a vytvárajú konflikt s chovom hospodárskych zvierat, tak napr. rys španielsky je kriticky ohrozený a rosomák sa považuje za ohrozeného.
Aktivity spojené s veľkými šelmami sa v rámci dohovoru uskutočňujú už viac než 25 rokov. Míľnikom bolo prijatie piatich európskych akčných plánov pripravených v spolupráci s Európskou iniciatívou pre veľké šelmy (Large Carnivore Initiative for Europe – LCIE) v r. 1999. Konkrétne pre vlka dravého, rysa ostrovida, medveďa hnedého a rosomáka. Skupina expertov v úzkej spolupráci s LCIE presadzuje implementáciu týchto akčných plánov na národnej a európskej úrovni trvajúc na novom prístupe na báze populácie prijatom v r. 2008.
Skupina expertov pre biodiverzitu a zmenu klímy
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-biodiversity-and-climate-change)
Stály výbor na svojom 26. zasadnutí vytvoril skupinu expertov pre biodiverzitu a zmenu klímy za účelom výmeny informácií a získania prehľadu o dopadoch klimatickej zmeny na biologickú diverzitu a aby zároveň poskytol usmernenie zmluvných stranám pri vytváraní adaptačných a riadiacich politík. Hlavným cieľom skupiny je prezentovať Výboru špecifické návrhy, usmernenia a/alebo odporúčania, ktoré majú pomôcť zmluvných stranám smerovať výzvy klimatickej zmeny v implementácii dohovoru aj jeho cieľov.
Skupina expertov pre biologickú diverzitu európskych ostrovov
(https://www.coe.int/en/web/bern-convention/on-european-island-biological-diversity)
Skupina expertov bola vytvorená Výborom v r. 2009. Na ostrovoch je veľmi bohatá biologická diverzita vytvorená ako výsledok ich izolácie. Hoci je táto biologická diverzita značne ohorená vplyvom nedostatku priestoru na ostrovoch, klimatických zmien, deštrukcie stanovíšť výstavbou na pobreží a znečistením. Ostrovy sú takisto veľmi zraniteľné z dôvodu inváznych nepôvodných druhov ktoré druhou z príčin úbytku druhov vo svete.
Skupina expertov prispela k práci Dohovoru o biologickej diverzite ostrovov začlenením Global Island Parnership (GLISPA) a podporou práce zameranej na invázne nepôvodné druhy na ostrovoch v moriach obklopujúcich Európu: Baltické, Stredozemné a Čierne more a Atlantický oceán.
Európsky diplom pre chránené územia
Bernský dohovor zastrešuje aj prestížne ocenenie Európsky diplom pre chránené územia (https://www.coe.int/en/web/bern-convention/european-diploma-for-protected-areas), ktoré Rada Európy prepožičiava chráneným územiam s mimoriadnymi prírodnými hodnotami a príkladným manažmentom. Udeľuje sa od roku 1965. V súčasnosti v zozname ocenených chránených území figuruje 73 takýchto lokalít v 29 členských aj nečlenských krajinách Rady Európy. Slovenskú republiku reprezentujú Národná prírodná rezervácia Dobročský prales a Národný park Poloniny.
Viac informácií o jednotlivých chránených územiach s udeleným Európskym diplomov v Európe a na Slovensku je možné nájsť na:
https://www.coe.int/en/web/bern-convention/european-diploma-areas
