http://www.unesco.org/mab/

Patrí medzi najvýznamnejšie programy Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.

Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných  zdrojov. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.

Riadiace orgány

Hlavným riadiacim orgánom je Medzinárodný koordinačný výbor Programu Človek a biosféra (International Co-ordiantion Council of the Man and the Biosphere Programme – ICC MAB), ktorý pozostáva zo zástupcov 34 členských krajín volených Generálnou konferenciou UNESCO, ktorá sa koná každé dva roky.

ICC MAB a jeho úlohy:

  • viesť a mať dohľad nad Programom MAB
  • vyhodnocovať pokrok v implementácii Programu MAB (porovnanie reportu sekretariátu a reportov národných výborov MAB)
  • odporúčať výskumné projekty krajinám a poskytovať návrhy na organizovanie regionálnej alebo medzinárodnej spolupráce
  • vo všeobecnosti vyhodnocovať priority v rámci projektov a aktivít MAB
  • koordinovať medzinárodnú spoluprácu členských krajín, ktoré sa podieľajú na Programe MAB
  • koordinovať aktivity s ostatnými medzinárodnými vedeckými programami
  • konzultovať s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami vedecké alebo technické otázky
  • ICC MAB takisto rozhoduje o nových biosférických rezerváciách. Pripravuje aj odporúčania na základe správ periodického hodnotenia biosférických rezervácii.

Na svojich zasadnutiach volí ICC MB predsedu a piatich podpredsedov, z ktorých jeden funguje ako spravodajca. Títo zástupcovia tvoria Byro MAB. Medzi zasadnutiami ICC MAB sú na Byro MAB delegované jeho kompetencie. Členmi byra sú zástupcovia všetkých geopolitických regiónov UNESCO.

Stratégie a akčné plány

V rámci programu MAB bolo postupne vypracovaných niekoľko stratégií a súvisiacich akčných plánov.

Na medzinárodnej konferencií v španielskej Seville v roku 1995 začala nová éra Svetovej siete biosférických rezervácií. Postupy dohodnuté na konferencii boli zapracované do Sevillskej stratégie a Rámcového štatútu Svetovej siete biosférických rezervácií (Seville Strategy and the Statutory Framework of the WNBR). Obidva dokumenty boli schválené Generálnou konferenciou UNESCO v roku 1995.

V roku 2000 na zasadnutí ICC MAB v španielskej Pamplone bolo vyhodnotených prvých päť rokov implementácie Sevillskej stratégie pod názvom Sevilla +5. Identifikovali sa priority stratégie, problematické oblasti jej implementácie na medzinárodnej i národnej úrovni a spôsoby vysporiadania sa s nimi a identifikácia oblastí dôležitých pre budúcnosť svetovej siete. Na zasadnutí boli prijaté rozhodnutia a následne strategické odporúčania.

Na 3. svetovom kongrese biosférických rezervácií, ktorý sa uskutočnil v roku 2008, bol schválený Madridský akčný plán na rok 2008-2013 (Madrid Action Plan). Vychádzal zo Sevillskej stratégie a nastavených nástrojov. Jeho cieľom bolo posilniť úlohu biosférických rezervácií ako medzinárodných území, ktoré podporujú udržateľný rozvoj v podmienkach 21. storočia.

Najnovšou je Stratégia programu Človek a biosféra na roky 2015-2025 spolu s Limským akčným plánom na roky 2016-2025 (New MAB Strategy and Action Plan), ktoré majú slúžiť ako sprievodca Programu Človek a biosféra a Svetovej siete biosférických rezervácií. Táto stratégia bola prijatá na 27. zasadnutí  ICC MAB a predstavuje komplexný, ale výstižný rámec pre dosiahnutie globálnych cieľov udržateľného rozvoja. Stratégia Programu MAB je vypracovaná v súlade so Strednodobou stratégiou UNESCO na roky 2014-2021, Sevillskou stratégiou a Rámcovým štatútom programu MAB a s prihliadnutím na odporúčania z finálneho hodnotenia implementácie Madridského akčného plánu. Strategické ciele a strategické akčné oblasti tejto stratégie budú realizované prostredníctvom Limského akčného plánu a implementácia bude hodnotená na základe špecifického hodnotiaceho rámca.

Zonácia biosférickej rezervácie

Každá biosférická rezervácia je koncipovaná ako územie rozdelené na tri vzájomne prepojené zóny, ktoré plnia stanovené funkcie. Prísne chránené územia s minimálnym zásahom vymedzuje jadrová zóna (core zone). Jej hlavnou funkciou je ochrana biodiverzity a vytvorenie podmienok pre výskum, vzdelávanie a rekreačné aktivity s minimálnym vplyvom prostredia. Jadrovú zónu obklopuje, prípadne spája nárazníková zóna (buffer zone). Ide o jasne vymedzené územie poskytujúce logistickú podporu a v ktorom sa vykonávajú aktivity, ktoré sú kompatibilné s jadrovou zónou. Zahŕňajú vzdelávanie, výskum a monitorovanie v oblasti životného prostredia, ako aj rekreačné aktivity. Obe spomenuté zóny sú obklopené prechodovou oblasťou (transition area). Toto územie plní rozvojovú funkciu a je v ňom povolený najväčší rozsah aktivít podporujúcich ekonomický a ľudský rozvoj, ktorý je kultúrno-sociálne udržateľný.

Svetová sieť biosférických rezervácií

Svetová sieť biosférických rezervácií v súčasnosti zahŕňa  701 území v 124 krajinách, vrátane 21 cezhraničných území. Na Slovensku sú do tejto siete zaradené štyri biosférické rezervácie, a to Slovenský kras (1977), Poľana (1990), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). Posledné dve spomenuté sú cezhraničné.

Mapa svetovej siete biosférických rezervácií:

http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf

Siete Programu Človek a biosféra

Budovanie medzinárodných, regionálnych, subregionálnych, ekosystémových a tematicky špecifických sietí je kľúčovou črtou Programu MAB.

Regionálne a medziregionálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu pri výmene informácií a skúseností v rámci jednotlivých regiónov. Konkrétne ide o regióny:

Afrika: AfriMAB

Latinská Amerika a Karibik, Portugalsko and Španielsko: Ibero-American MAB Network (IberoMAB)

Európa a Severná Amerika: EuroMAB

Arabské štáty: ArabMAB

Ázia and Pacifik:

Medziregionálne siete:

Ekosystémové a tematicko špecifické siete poskytujú cenný pohľad do modelov urdžatelného rozvoja a zmiernenia klimatickej zmeny a možností adaptácie. Zahŕňajú siete a spoluprácu na poli výskumu, budovania kapacít a vzdelávania v týchto konkrétnych oblastiach:

Biosférické rezervácie na Slovensku

Národný park – Biosférická rezervácia Slovenský kras

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie je tvorené sústavou náhorných plošín s množstvom podzemných i povrchových krasových javov, kaňonov riek a tiesňav, ktoré tieto planiny od seba oddeľujú. Na ploche 346 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska a predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe

Územie Slovenského krasu bolo dňa 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zaradené do Svetovej siete biosférických rezervácií v rámci Programu UNESCO Človek a biosféra. Na jeho území sa nachádza z medzinárodného hľadiska ďalšia významná lokalita – Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Jedna z jaskýň svetového dedičstva – Domica sa dňa 2. februára 2001 zaradila v rámci Ramsarského dohovoru do Zoznamu mokradí medzinárodného významu ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.

Viac informácií o NP BR Slovenský kras je možno nájsť na stránke: http://npslovenskykras.sopsr.sk/.

Chránená krajinná oblasť – Biosférická rezervácia Poľana

Poľana je najvyšším a najzachovalejším sopečným pohorím na Slovensku, ktoré má za sebou dlhodobú vulkanickú činnosť starú 15 mil. rokov. Následkom poklesu a erózie hornín v centrálnej časti vyhasnutej sopky, vznikla kotlovitá prehĺbenina – kaldera. V smere zo severu na juh má priemer 6 km, obvod okolo 20 km, hĺbku 800 m a zaberá asi 30 km2.

Geologická stavba a geomorfologické útvary Poľany boli dôvodom na vyhlásenie viacerých maloplošných chránených území. Na tieto územia je naviazaný výskyt vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, ekosystémov, ako aj zaujímavá krajinná štruktúra. V Biosférickej rezervácii Poľana sa vyskytuje okolo 1 220 druhov vyšších rastlín, z toho 80 chránených, 390 húb, 160 lišajníkov, 130 machorastov. Vysokej diverzite územia biosférickej rezervácie zodpovedá aj pestrosť a bohatosť jej fauny s výskytom mnohých zoogeograficky i biocenologicky významných prvkov. U živočíchov sa tiež prejavuje vplyv reliéfu a samotná poloha horstva výskytom teplomilných a horských druhov. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, zaujímavá je aj fauna mäkkýšov. Na tomto území žije 11 druhov obojživelníkov, 9 druhov plazov. Ďalej sa tam vyskytuje 174 druhov vtákov (z toho 128 hniezdiacich) a zástupcovia veľkých šeliem (napr. medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid).

Viac informácií o CHKO BR Poľana možno nájsť na stránke: http://chkopolana.sopsr.sk/.

Národný park Poloniny – Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR)

Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty (MBR VK) predstavuje jedinečné bohatstvo svetového významu. Nachádzajú sa tam najväčšie európske komplexy pôvodných bukových lesov a východokarpatských horských lúk – polonín. Na jej území prevládajú pôvodné a endemické rastlinné spoločenstvá, žijú početné stavy veľkých lesných cicavcov (medveď hnedý, vlk dravý, zubor hrivnatý, rys ostrovid, mačka divá).  Ide o územie ukrývajúce unikátne historické pamiatky a staré tradície našich predkov.

MBR VK bola vyhlásená v roku 1992. Bilaterálnu dohodu vtedy podpísali Slovensko a Poľsko. V októbri 1998 sa k slovensko-poľskej časti pripojilo aj územie susednej Ukrajiny, čím vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete. Táto biosférická rezervácia je druhou najväčšou v Európe. Rozprestiera sa na ploche 208 089 ha (z toho poľská časť zaberá 52,25%, slovenská časť 19,59% a ukrajinská časť 28,16%) a zahŕňa 6 veľkoplošných chránených území. Konkrétne na Slovensku Národný park Poloniny, v Poľsku Bieszczadský národný park, Cisniansko-Wetlinský park krajobrazowy, Park Krajobrazowy Doliny Sanu a na Ukrajine Užanský národný park a Nadsjanskyj regionálny krajinný park.

Okrem medzinárodnej kategórie biosférická rezervácia bolo celému územiu národného parku v roku 1998 prepožičané ocenenie Európsky diplom pre chránené územia udeľované Radou Európy. Od roku 2007 je časť jeho územia zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO  najprv ako súčasť bilaterálnej, slovensko-ukrajinskej, od roku 2011 ako trilaterálnej slovensko-nemecko-ukrajinskej a od roku 2017 multilaterálnej lokality svetového dedičstva Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. V súčasnosti sa lokalita nachádza na území 12 krajín, a to Slovenska, Nemecka a Ukrajiny, Albánska, Belgicka, Bulharska, Chorvátska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Španielska a Talianska.

Viac informácií o NP BR Poloniny možno nájsť na stránke: http://nppoloniny.sopsr.sk/.

Tatranský národný park – Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR)

Tatranský národný park je najstarším národným parkom na Slovensku. Bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Nariadením vlády SR č. 12/1987 Zb. zo dňa 6. februára 1987 boli za súčasť TANAP vyhlásené Západné Tatry. Dňa 1. marca 2003 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády SR č. 58/2003 zo dňa 5. februára 2003, ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park, na základe ktorého boli upravené hranice národného parku a jeho ochranného pásma.

Tvorí ho najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku s najvyšším vrcholom – Gerlachovským štítom (2 655 m n. m.). Člení sa na dva základné podcelky – Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Dĺžka Vysokých Tatier je 26 km, Belianskych Tatier 14 km a Západných Tatier 37 km. Územie národného parku zaberá rozlohu 73 800 ha, jeho ochranné pásmo 30 703 ha. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Poprad a Kežmarok.

Tatranský národný park susedí na severe s poľským Tatrzańskim parkom narodowym, s ktorým tvorí bilaterálne cezhraničné chránené územie. Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1992 do Svetovej siete biosférických rezervácií v rámci programu MAB (Človek a biosféra). Najväčšie hodnoty tvoria sieť maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 2 chránené areály, 1 národná prírodná pamiatka a 2 prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37 551,53 ha čo je 50,7% územia národného parku.

Územie národného parku slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania, liečby a turistiky. Ročne navštívi národný park takmer 3,5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km.

Viac informácií o Tatranskom národnom parku – Biosférickej rezervácii Tatry možno nájsť na stránke: http://tanap.sopsr.sk/.