Biosférické rezervácie – ŠOP SR – International cooperation

Program Človeka biosféra

(Man and the Biosphere (MAB) Programme)

Biosférické rezervácie (na Slovensku 4)

Vložiť logo Programu MAB

Poznámky.: lokality sú radené podľa roku ich uznania tak, ako sú uvádzané v zozname biosférických rezervácií, ktorý vedie UNESCO (http://www.unesco.org/new/en/natural-sciences/environment/ecological-sciences/biosphere-reserves/europe-north-america/), s pridanými údajmi navyše (anglický názov lokality, dátum prvého uznania územia ako súčasti Svetovej siete biosférických rezervácií, ak je to relevantné, aj dátum rozšírenia/úpravy hraníc územia, okresy) a s v súčasnosti platnými kritériami, ktoré musí každá biosférická rezervácia spĺňať. Výmera lokalít je uvedená podľa aktuálnych periodických hodnotení, po úprave, resp. po rozšírení hranice; v prípade cezhraničných biosférických rezervácií je uvádzaná výmera lokality na Slovensku.

Slovenský kras

(Slovensky kras Biosphere Reserve)

Rok uznania: 1977; výmera (dotazník periodického hodnotenia, rok 2012): 74 480 ha

Okres: Revúca, Rožňava, Košice – okolie

Katastrálne územie: Bôrka, Brzotín, Dlhá Ves, Drnava, Gemerská Hôrka, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Slavec, Štítnik, Vidová, Debraď, Drienovec, Dvorníky, Hačava, Háj, Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Zádiel, Nováčany, Ardovo, Bôrka, Rozložná, Rožňavské Bystré, Silická Jablonica, Včeláre, Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšava, Jelšavská Teplica, Licince, Mikolčany, Nováčany, Bohúňovo, Bretka, Čoltovo, Gočaltovo, Krásnohorské Podhradie, Ochtiná, Roštár, Rožňava, Rožňavské Bystré, Tiba

Odôvodnenie uznania:

Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov krasového územia severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.

Kritérium 2: Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných viac ako 1 500 druhov vyšších rastlín a 210 druhov machorastov, pričom 29 druhov rastlín možno v súčasnosti považovať za endemické, 314 druhov je zaradených v Červenom zozname rastlín Slovenska a 160 taxónov je chránených zákonom.

Vysokú rozmanitosť druhov fauny potvrdzuje výskyt 130 druhov mäkkýšov, 240 druhov roztočov, 35 druhov chvostoskokov, 320 druhov pavúkovcov, 70 druhov rovnokrídlovcov, 6 druhov švábov, 225 druhov bzdôch, viac ako 1500 druhov chrobákov, 1100 druhov motýľov, 1300 druhov dvojkrídlovcov, 35 druhov rýb, 14 druhov obojživelníkov, 11 druhov plazov, 218 druhov vtákov a 80 druhov cicavcov.

Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni.

Kritérium 4: Územie má primeranú rozlohu na to, aby biosférická rezervácia mohla napĺňať svoje tri funkcie: ochrana biodiverzity, ekologicky a kultúrne spoločensky udržateľný regionálny rozvoj a podpora demonštračných projektov, environmentálneho vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a monitorovania v súvislosti s miestnymi, regionálnymi, národnými a globálnymi otázkami ochrany a udržateľného rozvoja.

Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:

Jadrová zóna: 8 857 ha (2012)

Nárazníková zóna: 23 395 ha (2012)

Prechodná zóna: 42 228 ha (2012)

Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatná časť nárazníkovej zóny patrí do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie podzemných vôd a ochranného pásma vodných zdrojov. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.

Kritérium 6: Participatívne riadenie územia s prihliadnutím na funkcie biosférickej rezervácie je zabezpečené prostredníctvom koordinačnej rady, v ktorej majú zastúpenie obce, verejný aj súkromný sektor.

Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.

Poľana

(Polana Biosphere Reserve)

Rok uznania a rozšírenia: 1990, 2016; výmera (po rozšírení územia v roku 2016): 24 158,23 ha

Okres: Detva, Zvolen, Banská Bystrica, Brezno

Katastrálne územie: Hrochoť, Ľubietová, Hronec, Sihla, Valaská, Hriňová, Očová, Ľubietová, Poniky, Detva, Povrazník, Čierny Balog, Dúbravy

Odôvodnenie uznania:

Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívne ekologické systémy horskej a tradične využívanej podhorskej krajiny v severnom miernom pásme v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975) s dominujúcim bývalým stratovulkánom s jednou najväčších kalder v Európe.

Kritérium 2: Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných približne 1 220 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 80 chránených. V území sa vyskytuje tiež 390 druhov húb, 160 druhov lišajníkov a 130 druhov machov. Fauna je zastúpená 278 druhmi stavovcov, z ktorých je 222 chránených. Medzi nimi dominujú vtáky a cicavce. Medzi bezstavovcami sa nájdu mnohé karpatské endemity.

Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni spĺňajúcich kritériá excelencie, má výraznú krajinnú identitu v dôsledku zachovaného tradičného využívania poľnohospodárskej pôdy.

Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:

Jadrová zóna: 1 332,70 ha (2016)

Nárazníková zóna: 6 418,53 ha (2016)

Prechodná zóna: 16 407,00 ha (2016)

Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatnú časť nárazníkovej zóny tvoria lesy, ktoré sú obhospodarované s ohľadom na potrebu ochrany biodiverzity a zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb. Zóna výrazne podporuje plnenie logistických funkcií biosférickej rezervácie a jej ochrannú funkciu a čiastočne aj rozvojovú funkciu. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia a zachovanie typického krajinného rázu.

Biosférická rezervácia Tatry

(Tatra Transboundary Biosphere Reserve)

(súčasť cezhraničnej lokality s Poľskom)

Rok uznania: 1992 (ako súčasť cezhraničnej biosférickej rezervácie Tatry s Poľskom); výmera (po úprave hraníc v rámci periodického hodnotenia, rok 2017): 101 819,05 ha

Okres: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín

Katastrálne územie: Babky, Bobrovec, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kvačany, Lendak, Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec, Pribylina, Slovenská Ves, Smrečany, Svätý Štefan, Východná, Žiar, Starý Smokovec, Štrba, Štrbské Pleso, Tatranská Javorina, Tatranská Lomnica, Habovka, Oravice, Tichá dolina, Zuberec, Huncovce, Huty, Malý Slavkov, Mlynčeky, Rakúsy, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Hybe, Liptovská Kokava, Važec, Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Štôla, Veľká, Veľký Slavkov, Kežmarok, Strážky, Veľká Lomnica, Beňušovce, Bobrovček, Dovalovo, Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka, Liptovské Beharovce, Liptovský Hrádok, Pavlova Ves, Vavrišovo, Lučivná, Matejovce, Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Svit, Výborná, Ždiar

Odôvodnenie uznania:

Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov v šiestich vegetačných zónach severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.

Kritérium 2: Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných viac ako 1 300 druhov vyšších rastlín, 1 200 druhov lišajníkov, 720 druhov machorastov a 1 650 druhov rias a siníc. Faunu stavovcov reprezentujú 2 druhy kruhoústnic, 11 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 112 druhov vtákov a 45 druhov cicavcov. Veľké množstvo druhov rastlín aj živočíchov je endemických.

Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni.

Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:

Jadrová zóna: 41 843, 84 ha (2017)

Nárazníková zóna: 31 903,82 (2017)

Prechodná zóna: 28 071,39 ha (2017)

Jadrová zóna je totožná s bezzásahovou zónou a podlieha prísnej ochrane. Ide predovšetkým o biotopy v montánnom až subniválnom stupni. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu a jej podstatnú časť tvoria lesy. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.

Kritérium 6: Participatívne riadenie územia s prihliadnutím na funkcie biosférickej rezervácie je zabezpečené prostredníctvom stretnutí rôznych záujmových skupín (obce, verejný aj súkromný sektor) a zástupcov Správy TANAP.

Východné Karpaty

(East Carpathians Transboundary Biosphere Reserve)

(súčasť cezhraničnej lokality s Poľskom a Ukrajinou)

Roky uznania: 1992 (ako súčasť cezhraničnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty s Poľskom) a 1998 (ako súčasť prvej trilaterálnej cezhraničnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty s Poľskom a Ukrajinou); výmera (dotazník periodického hodnotenia, rok 2017): 40 689, 92 ha

Okres: Snina, Košice – okolie

Katastrálne územie: Kalná Roztoka, Kolbasov, Nová Sedlica, Osadné, Runina, Ruské, Ruský Potok, Smolník nad Cirochou, Stakčínska Roztoka, Starina nad Cirochou, Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Zvala, Dara, Hostovice, Jalová, Klenová, Ostrožnica Parihuzovce, Pčoliné, Príslop, Ruská Volová, Stakčín, Topoľa, Ubľa, Veľká Poľana, Brezovec, Drienovec, Dvorníky, Hačava, Jasov, Medzev, Turňa nad Bodvou, Zádiel

Odôvodnenie uznania:

Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály lesných a nelesných primárnych a sekundárnych ekosystémov severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.

Kritérium 2: Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných viac ako 1 100 druhov vyšších rastlín a viac ako 6 360 druhov živočíchov, vrátane 6 040 druhov bezstavovcov a 320 druhov stavovcov.

Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni.

Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:

Jadrová zóna: 2 628, 08 ha (2017)

Nárazníková zóna: 14 481,37 ha (2017)

Prechodná zóna: 23 580,47 ha (2017)

Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria bukové a jedľovo-bukové pralesy a sekundárne horské lúky. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu, jej podstatnú časť tvoria lesy. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom na ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.